napísal(a)::
Colombo
IP: 217.12.---.---
dátum: 24.10.2011 21:40:33
Citát z podnetu RNDr. Girmanovej
,, Na jednaní sa zúčastnili aj zástupcovia SVP š.p., ktorý vyhlásili, že uvedené mrtvé rameno nemá v správe. Nie je známe kto správcom uvedeného mŕtvého ramena je. ,,
Na tom SVP š.p. musí byť dobrý bordel ak nevedia, ktoré vodné plochy patria k ním. Za 10 minút som našiel niekoľko, komentárov ktoré sa zaoberajú touto problematikou.
http://polovnictvo.pluska.sk/polovnictvo-a-rybarstvo/rybar/z-nasich-revirov/2010/
Veľká investícia na Tise
Slovenský vodohospodársky podnik plánuje rozsiahlu rekonštrukciu pravobrežnej hrádze rieky Tisa v katastrálnom území obcí Malé a Veľké Trakany v okrese Trebišov. Dôvodom veľkej investície je protipovodňová ochrana intravilánov oboch obcí a priľahlého územia pred rozvodnenou riekou.
Hrádzu by mali zvýšiť v priemere o pol metra, a to v úseku od štátnej hranice s Maďarskom po štátnu hranicu s Ukrajinou v dĺžke šesť kilometrov. Aj šírka hrádze by mala byť takmer dvojnásobná. Zástupcovia Slovenského rybárskeho zväzu požiadali projektanta, aby do projektu zapracoval stavidlo na riečnom kilometri 5,98. Umožnilo by napúšťať mŕtve rameno Čene vodami z Tisy a sprietočniť mŕtve rameno pri Malých a Veľkých Trakanoch, ktoré bolo v minulosti bez vodoprávneho konania násilne prehradené na tri takmer „nekomunikujúce“ ramená.
Všetko však závisí od financií z eurofondov. Pôjde o veľmi nákladnú, no pre obyvateľov obcí na slovenskej strane rieky dôležitú stavbu.
Medzinárodná spolupráca
http://www.svp.sk/bah/default.asp?id=14&mnu=14
Odštepný závod Košice
Spoluprácu odštepného závodu na úseku hranicných vôd jednoznacne predurcuje poloha spravovaného územia. Odštepný závod susedí na severe s Polskou republikou, na východe s Ukrajinou a juhu s Madarskou republikou.
S Polskou republikou tvorí mokrú hranicu 8 tokov a 4 toky ju pretínajú. Najvýznamnejšie hranicné toky v tejto oblasti sú Poprad, Dunajec, Biela Voda a Javorinka. Spolupráca s Polskou republikou je založená na základe Dohody medzi vládami CSR a PLR, ktorá bola podpísaná 21. marca 1958 v Prahe a po vzniku SR na základe novej Dohody medzi SR a PR podpísanej 14. mája 1997 vo Varšave. Dohoda obsahuje aj problematiku odtoku velkých vôd. Ku konkrétnej spolupráci však zatial nedochádza, len pri odsúhlasovaní opatrení na odstranovaní následkov povodní - a to pri opevnovacích prácach, zabezpecovaní plynulého odtoku vôd a stabilizácii hranicnej ciary. Spolupráca sa dotýka aj fázy prípravy projektovej dokumentácie, kde sa odsúhlasujú zámery rôznych investorov dotýkajúce sa oboch zmluvných strán. Nové rozmery spolupráce sa zacínajú uplatnovat na Dunajci po uvedení vodného diela Czorstyn (na území PR) do prevádzky. Vodné dielo svojím retencným objemom znižuje povodnovú vlnu Dunajca, co sa priaznivo prejavilo na území SR aj pri povodniach v posledných rokoch.
Mokrú hranicu s Ukrajinou tvorí 7 tokov a hranicnú ciara pretína 10 tokov. Najvýznamnejšími tokmi, ktorých sa dotýka cezhranicná spolupráca, sú rieky Uh a Latorica. Táto spolupráca sa datuje od 28. apríla 1955, ked bola medzi vládami CSSR a ZSSR podpísaná Úmluva o regulovaní vodného režimu riek Latorica a Uh. Na základe tohto dokumentu pokracovala Dohoda o vodohospodárskych otázkach na ceskoslovensko-sovietskych hranicných vodách, ktorá platila až do 14. júna 1994. Nová Dohoda medzi vládou SR a vládou Ukrajiny o vodohospodárskych otázkach na hranicných vodách bola podpísaná 14. júna 1994 v Bratislave. Na základe tejto Dohody bola menovaná Slovensko-ukrajinská komisia pre hranicné vody, ktorú z každej strany vedú splnomocnenci vlád.
Problematiku protipovodnovej ochrany rieši Slovensko-ukrajinská pracovná skupina pre hydrometeorológiu a zástupcovia splnomocnencov vlád a experti oboch strán.
Okrem rokovaní jednotlivých spolocných komisií sú prevádzkovatelmi vodohospodárskych zariadení každorocne vykonávaná spolocné prehliadky hranicných vôd a zariadení slúžiacich protipovodnovej ochrane (hrádze, sklady a pod.) a prijímané potrebné opatrenia cestou splnomocnencov vlád.
S Madarskou republikou tvorí mokrú hranicu 14 tokov, 8 tokov pretína hranicnú ciaru. Predmetom rozsiahlej spolupráce sú významné toky ako Tisa, Bodrog, Hornád, Bodva. Zaciatok cezhranicnej spolupráce siaha v tejto oblasti až do obdobia pred 2. svetovou vojnou, kedy v roku 1937 bola v Budapešti uzavretá tzv. "Úmluva". Po 2. svetovej vojne bola v Prahe dna 16. apríla 1957 podpísaná Dohoda o spolupráci pri údržbe hranicných tokov, ochrane pred povodnami a pri výskumných a projektových prácach na hranicných tokoch. Na dosiahnutie jednotného stanoviska v predmete tejto "Dohody" zmluvné strany zriadili Spolocnú technickú komisiu (STK), ktorá sa už zaoberala technickými a hospodárskymi otázkami hranicných tokov a odviedla velký kus práce pri realizácii úprav Východoslovenskej a Moldavskej nížiny. Medzi najvážnejšie patria dohovory v protokole z XIX. zasadnutia STK v r. 1959 o podmienkach úprav Východoslovenskej nížiny a v protokoloch z XXIV. a XXV. zasadnutia STK v r. 1963 a 1964 o odlúcení slovenskej odvodnovacej sústavy Medzibodrožia od madarskej.
Za úcelom koordinácie cinnosti na úseku protipovodnovej ochrany bol v júni 1966 v Budapešti podpísaný "Dohovor o spolupráci ceskoslovenských a madarských vodohospodárskych orgánov pri ochrane pred povodnami, nebezpecným chodom ladu a pred vnútornými vodami". Smernice k tomuto "Dohovoru" boli schválené v Budapešti na 34. zasadaní ceskoslovensko-madarskej STK v novembri 1973.
Potreba dalšieho rozšírenia spolupráce na hranicných tokoch vyvolala novelizáciu "Dohody" medzi vládou CSSR a MLR, a to o "Úprave vodohospodárskych otázok na hranicných vodách", ktorá bola uzavretá 31. mája 1976 v Budapešti. Táto "Dohoda" obsahuje aj ustanovenie o zachovaní cistoty hranicných vôd.
Pre riešenie úloh vyplývajúcich z tejto "Dohody" zmluvné strany vytvorili Ceskoslovensko-madarskú komisiu pre hranicné vody (KHV), ktorá dodnes pokracuje v cinnosti ako nástupca dovtedy jestvujúcej STK.
V rámci tejto komisie sú zriadené spolocné pracovné skupiny, ktoré riešia stykové vodohospodárske otázky v období medzi zasadaním KHV. Otázkami spolupráce na tokoch v povodí Tisy sa zaoberá "Pracovná skupina pre Tisu a prítoky", "Spolocná pracovná skupina pre ochranu cistoty hranicných vôd" a aktivizuje sa novozriadená Skupina pre hydrológiu.
Na základe novelizovanej "Dohody" z 31. mája 1976 uzavrela KHV v Budapešti dna 6. decembra 1980 nový "Dohovor" o spolupráci ceskoslovenských a madarských orgánov pri ochrane pred povodnami, vnútornými vodami a ladmi. Súcastou "Dohovoru" sú aj textové a grafické prílohy obsahujúce údaje o koordinácii organizácie ochrany pred povodnami medzi obidvoma stranami a rozhodujúce technické parametre úsekov tokov, kanálov, hrádzí a cerpacích staníc spadajúcich do spolocného záujmu..........
http://www.svp.sk/dunaj/default.asp?id=34&mnu=6
K implementácii Akčného programu
trvalo udržateľnej ochrany pred povodňami v povodí Dunaja
Ing. Martin BAČÍK, PhD.
Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Odštepný závod Bratislava
RNDr. Gabriela BABIAKOVÁ, CSc.
Slovenský hydrometeorologický ústav, Bratislava
Ing. Ján KADUBEC
Ministerstvo životného prostredia SR
Dôvody na vypracovanie medzinárodného programu
Príčinami povodní sú neovládateľné prirodzené procesy, ktorých výskytu nemožno predchádzať a ani zabrániť. Katastrofálne povodne v ostatných rokoch si vyžiadali mnoho ľudských obetí a spôsobili obrovské materiálne škody. V Európe mali obzvlášť ničivý priebeh povodne na Rýne v rokoch 1993 a 1995, v povodiach Moravy a Odry v roku 1997, na Tise v rokoch 1998 a 2001, v povodiach Labe a Dunaja v roku 2002. Následne v jednotlivých povodňami postihnutých štátoch prijali celý rad programov na prevenciu a zmiernenie škôd (v Slovenskej republike schválila vláda uznesením č. 31/2000 19. januára 2000 Program protipovodňovej ochrany SR do roku 2010).
Povodne sú hydrologický jav, ktorý nepozná štátne hranice. Praktické skúsenosti z priebehu nedávnych povodní dokázali, že lokálne opatrenia realizované len v častiach povodí, na územiach obmedzených obecnými, okresnými, krajskými, či štátnymi hranicami, neprinášajú očakávané účinky. Preto úsilie na zdokonalenie protipovodňovej ochrany zákonite nadobúda čoraz širší medzinárodný rozmer, ktorý vychádza z prirodzených hraníc povodí veľkých európskych riek. Cieľom snahy je zvýšenie efektívnosti ochrany vzájomnou koordináciou protipovodňových programov, od zlepšenia na bilaterálnej úrovni medzi susediacimi štátmi až po účinné opatrenia v celých povodiach európskych tokov. K ochrane pred povodňami je nevyhnutné pristupovať ako k súčasti integrovaného manažmentu prirodzených procesov a antropogénnych činností v povodiach riek.
Príklady z povodí Rýna, Tisy a Labe
Na konferencii ministrov príslušných rezortov porýnskych štátov, konanej v Arles po mimoriadnych povodniach v povodí Rýna v roku 1995, schválili Medzinárodnej komisii na ochranu Rýna (IKSR) mandát na vypracovanie akčného plánu, ktorého cieľom bolo komplexné riešenie ochrany pred povodňami aj s ohľadom na ekologické otázky. Pod koordináciou IKSR bola v období od februára do decembra 1995 vypracovaná základná stratégia Rýnskeho akčného plánu ochrany pred povodňami (The Action Plan on Flood Defence for the Rhine River). Práce na samotnom Akčnom pláne prebiehali v období od januára 1997 do marca 1998. Plán schválili v tom istom roku na konferencii ministrov v Rotterdame a v roku 2001 prijali v Štrasburgu program Rýn 2020, ktorý predstavuje integrovaný ekologický a vodohospodársky plán Novej rýnskej konvencie. Hlavným cieľom Rýnskeho akčného plánu ochrany pred povodňami je redukcia škôd spôsobovaných povodňami s rešpektovaním zásad ochrany prírody a krajiny. Dominantné ciele Akčného plánu sú:
- Redukcia povodňových strát: v období 1998 – 2000 nemali škody spôsobované povodňami narastať, do konca roku 2005 majú klesnúť o 10 % a do roku 2020 o 25 %.
- Zníženie vodných stavov pri povodniach: na strednom a na dolnom úseku rieky o 30 cm do konca roku 2005 a do roku 2020 až o 70 cm.
- Zvýšenie povedomia z hrozby povodní: do roku 2000 mali byť zostavené mapy 50 % území ohrozovaných povodňami a v závere roku 2005 mapy celého ohrozovaného územia v povodí rieky.
- Zdokonalenie hydrologického predpovedného systému: na základe medzinárodnej spolupráce skvalitniť výpovednú hodnotu krátkodobého predpovedného systému povodní predĺžením predstihu predpovede o 50 % do roku 2000 a o 100 % do konca decembra 2005.
Na splnenie vytýčených cieľov obsahuje Rýnsky akčný plán celý rad konkrétnych opatrení. Napríklad, na zníženie vodných stavov počas povodní sa predpokladá reaktivácia prirodzených záplavových oblastí a vytváranie nových retenčných priestorov efektívnymi hydrotechnickými opatreniami. Realizácia navrhnutých opatrení si vyžaduje náklady vo výške 2,410 mld. €. Opatrenia navrhnuté v ďalšej fáze rozpracovania plánu by mali znížiť povodňové hladiny od 60 do 80 cm. Samostatná skupina opatrení smeruje k zvýšeniu spoľahlivosti existujúcich ochranných systémov. Na údržbu, rekonštrukciu a zosilnenie protipovodňových ochranných hrádzí, z ktorých mnohé sú už staršie ako 100 rokov, sa v Akčnom pláne predpokladá vynaloženie čiastky 1,418 mld. €. Na preventívne opatrenia v oblasti územného plánovania (zostavenie máp rizikových území a zmeny vo využívaní krajiny) je vyčlenených 60 mil. €.
Súčasťou opatrení bolo vypracovanie novej alternatívy Atlasu Rýna. Jeho účelom je konštrukcia máp regiónov, ktoré sú potenciálne ohrozené povodňami a následne s nimi oboznámiť obyvateľov v príslušnej časti povodia rieky. Atlas Rýna poskytuje komplexný prehľad o rieke Rýn, znázorňuje význam nadregionálnej protipovodňovej ochrany a vytvára základňu pre zostavovanie detailnejších lokálnych máp. Mapy v Atlase Rýna zobrazujú možnosti rozsahu záplav území (hĺbka vody je odstupňovaná v štyroch intervaloch: 0 – 0,5 m; 0,5 – 2 m; 2 – 4 m a viac ako 4 m) a ich využívanie, vrátane hodnoty povodňami ohrozeného majetku. Jeho celková cena sa na povodňami potenciálne ohrozených územiach v povodí rieky odhaduje 165 mld. €, z toho v hornej časti povodia (Švajčiarsko, Nemecko) 38 mil. €, pozdĺž horného Rýna (Nemecko, Francúzsko) 12 mld. €, v oblasti strednej časti rieky (Nemecko) 1,7 mld. €, pozdĺž dolného úseku toku (Nemecko, Holandsko) 20 mld. € a v delte Rýna (Holandsko) 131 mld. €.
Na zdokonalenie predpovedného povodňového systému, ktorý by mal umožniť objektívne hodnotenie hroziaceho nebezpečenstva a v prípade potreby účinnú realizáciu povodňových zabezpečovacích a záchranných prác, je podľa Rýnskeho akčného plánu potrebných 12 mil. €. Hlavnou úlohou je dosiahnutie zvýšenia predstihu meteorologických a hydrologických predpovedí aplikáciou nových matematických postupov a zdokonalením spolupráce príslušných národných inštitúcií. Základným predpokladom je kvalitný monitoring. Zrekonštruovaný systém bude poskytovať predpovede nástupu a priebehu povodňových vĺn s časovým predstihom 24 hodín v hornej časti toku, 36 hodín v strednej časti, 48 hodín v dolnej časti a v úseku nad deltou Rýna 72 hodín. Implementácia Akčného plánu protipovodňovej ochrany v povodí Rýna si vyžaduje interdisciplinárny prístup a stálu úzku spoluprácu s vedecko–výskumnou základňou.
V Slovenskej republike sú už skúsenosti z práce na medzinárodnom komplexnom pláne ochrany pred povodňami, ktorý zahŕňal celé povodie Tisy (Flood Defence Plan Tisza River Basin – Tisa fórum). Expertná skupina syntetizovaním dosiahnutých výsledkov zostavila koncepciu ochrany pred povodňami v povodí rieky, ktorá je v porovnaní so súčasným stavom postavená na vytvorení väčšieho priestoru pre akumulovanie vody počas maximálnych hydrologických extrémov:
- zmiernením priebehu povodní budovaním nádrží, poldrov a ochranných hrádzí;
- rekonštrukciou miestnych ochranných stavieb pri sídlach a pri poľnohospodársky využívaných
územiach;
- otvorením existujúcich ochranných hrádzí na vhodných miestach s cieľom umožniť rozliatie vody na
územia, kde už nespôsobí škody;
- ochranou biodiverzity podporou prirodzeného vývoja mokradí.
H Y D R O P R O J S T A V s.r.o., K O Š I C E
VODOHOSPODÁRSKA PROJEKTOVÁ A INŽINIERSKA SPOLOČNOSŤ
Slovenskej jednoty 8, 040 01 Košice Tel./fax: 055/6324-237, hydroproj@centrum.sk
VEĽKÉ TRAKANY – TISA
rekonštrukcia PB hrádze
I. Základné údaje o navrhovateľovi
I.1. Názov : Slovenský vodohospodársky podnik,
š.p. Žilina
Odštepný Závod Košice
I.2. Identifikačné číslo : 36 022 047 04
I.3. Sídlo : Ďumbierska 14, 041 59 Košice
I.4. Oprávnený zástupca navrhovateľa : Ing. Vladimír Dvorový – riaditeľ OZ
I.5. Kontaktná osoba a miesto konzultácie : Ing. Tomáš Rabatin, Hydroprojstav, s.r.o
Slovenskej jednoty 8, 040 01 Košice
Tel./fax: 055/6324 237, hydroproj@centrum.sk
II. 8. Stručný opis technického riešenia stavby
SO 18 Revitalizácia mŕtveho ramena Tisy v hkm 0,900.
Jestvujúce mŕtve rameno Tisy je v predmetnom úseku prehradené násypom jestvujúcej poľnej cesty a hydraulicky nie je prepojené s kynetou Tisy. Za účelom revitalizácie mŕtveho ramena Tisy sa predmetný úsek prepojí vybudovaním rámového priepustu IZM 2,5/2 rozmerov 3000x2700x1000 svetlosti 2500 x 2000 (SO 19).
SO 19 Rámový priepust na mŕtvom ramene Tisy.
Naprieč mŕtvym ramenom Tisy v súčasnosti prechádza štrková cesta ktorá hydraulicky predeľuje mŕtve rameno Tisy bez možnosti komunikácie vody medzi predelenými úsekmi.
Za účelom revitalizácie mŕtveho ramena Tisy sa hydraulicky prepojí mŕtve rameno Tisy rámovým priepustom z rámových prefabrikátov.
Dĺžka premostenia 6,0 m, šírka vozovky 4,0 m.
Premostenie bude zhotovené z rámových prefabrikátov typu IZM 2,5/2 rozmerov 3000x2700x1000 svetlosti 2500 x 2000. Rámové prefabrikáty budú osadené na podkladnom betóne hrúbky 30 cm, na vankúši zo štrkopiesku hrúbky 60 cm. Osadené rámové prefabrikáty sa obetónujú betónom C 16/20 min. hrúbky 30 cm, tak aby zvisle steny boli v sklone 10 : 1.
Začiatok a koniec rámového priepustu bude opatrený betónovým čelom z betónu C 16/20. Betónové čelo bude opatrené zábradlím z oceľových rúrok.
Rámový priepust bude napojený na jestvujúcu cestu. Úsek v mieste napojenia v dĺžke 100 m bude spevnený na šírku 4,0 m a konštrukčnú výšku 33 cm takto :
- asfaltobetón strednozrný ABS II hr. 40 mm
- asfaltobetón strednozrný ABS III hr. 40 mm
- štrk hr. 50 mm + penetrácia
- kamenivo drvené ? 32 - 63 mm, hr.200 mm
- geotextilia 500 gr./m2
Krajnice 2x0,50 m budú spevnené zavalcovanou štrkodrvou hrúbky 15 cm frakcie 0 – 32 mm.
Počas zakladania rámového priepustu sa zhotovia dočasné zemné ohrádzky z oboch strán mŕtvého ramena Tisy. Šírka koruny ohrádzky 4,00 m, sklon svahov 1 : 1,5, výška ohrádzky cca 2,00 m.
