text Vítajte na našej web stránke MO SRZ Čierna nad Tisou.Adresa-Dukelských hrdinov 139, Čierna nad Tisou, Slovenská republika, 076 43.E-mail mosrzcnt@post.sk Dôležité tel.čísla Hlavný Hospodár MO SRZ Peter TOMORI - 056/6350972, vedúci Rybárskej stráže Zoltán BATTYÁNYI - 0915 425512, 0903 857240
aktualizované: 17.03.2024 18:49:56

MO SRZ     ČIERNA NAD TISOU

Kniha návštev
  364 ZÁKON z 13. mája 2004 o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o p  
napísal(a):: Gillan
IP: 217.12.---.--- 
dátum: 09.02.2009 10:27:54

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na
tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Účel a predmet úpravy
Tento zákon vytvára podmienky na
a) všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov
a od vôd priamo závislých ekosystémov1 ) v krajine,
b) zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd,
c) účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie
vôd,
d) manažment povodí a zlepšenie kvality životného
prostredia a jeho zložiek,
e) znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha,
f) zabezpečenie funkcií vodných tokov,
g) bezpečnosť vodných stavieb.
Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických
osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam,
ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom
a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov
štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie
povinností podľa tohto zákona.
§ 2
Vymedzenie základných pojmov
Na účely tohto zákona
a) vodným útvarom je trvalé alebo dočasné sústredenie
vody na zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom,
ktoré je charakterizované typickými formami výskytu
a znakmi hydrologického režimu,
b) útvarom povrchovej vody je vymedzená významná
časť povrchovej vody, napríklad jazero, nádrž, potok
alebo jeho úsek, rieka alebo jej úsek a kanál,
c) útvarom podzemnej vody je vymedzené množstvo
podzemnej vody hydrogeologického kolektora alebo
hydrogeologických kolektorov,
d) výrazne zmeneným vodným útvarom je útvar povrchovej
vody, ktorého charakter sa pôsobením ľudskej
činnosti podstatne zmenil a je určený podľa
príslušnej klasifikácie (§ 81 ods. 2),
e) umelým vodným útvarom je útvar povrchovej vody
vytvorený ľudskou činnosťou,
f) vodou z povrchového odtoku je voda zo zrážok, ktorá
nevsiakla do zeme a ktorá je odvádzaná z terénu alebo
z vonkajších častí budov do povrchových vôd a do
podzemných vôd,
g) odpadovou vodou je voda použitá v obytných, výrobných,
poľnohospodárskych, zdravotníckych a iných
stavbách a zariadeniach alebo v dopravných prostriedkoch,
pokiaľ má po použití zmenenú kvalitu
(zloženie alebo teplotu), ako aj priesaková voda zo
skládok odpadov a odkalísk; odpadová voda môže
byť splašková, priemyselná a komunálna; za použitú
vodu sa nepovažuje voda vypúšťaná z rybochovných
zariadení, rybníkov a vodných nádrží osobitne
vhodných na chov rýb,
h) splaškovou odpadovou vodou je použitá voda
z obydlí a služieb, predovšetkým z ľudského metabolizmu
a činností v domácnostiach, z kúpeľní, stravovacích
zariadení a z iných podobných zariadení a nie
je hromadená v žumpách,
i) priemyselnou odpadovou vodou je voda z výrobných
činností, priemyslu, služieb a živností, ktorá je iného
charakteru ako splašková odpadová voda a voda
z povrchového odtoku,
j) komunálnou odpadovou vodou je voda zo sídelných
útvarov obsahujúca prevažne splaškovú odpadovú
vodu; môže obsahovať priemyselnú odpadovú vodu,
infiltrovanú vodu a v prípade jednotnej stokovej siete
alebo polodelenej stokovej siete2) aj vodu z povrchového
odtoku,
k) recipientom je vodný útvar, do ktorého sa povrchová
voda, podzemná voda, odpadová voda a osobitná
voda vypúšťajú,
l) čistiarňou odpadových vôd je súbor objektov a zariadení
na čistenie odpadových vôd a osobitných vôd
pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo do
podzemných vôd alebo pred ich iným použitím,
m) primárnym čistením je spôsob čistenia odpadových
vôd a osobitných vôd fyzikálnym procesom alebo
chemickým procesom, ktorý zahŕňa sedimentáciu
alebo iné procesy s účinnosťou zníženia znečistenia
komunálnych odpadových vôd aspoň o 20 % v ukazovateli
päťdenná biochemická spotreba kyslíka
a o 50 % v ukazovateli nerozpustené látky,
Strana 3530 Zbierka zákonov č. 364/2004 Čiastka 153
1) § 3 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.
2) § 2 písm. j) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z.
o regulácii v sieťových odvetviach.
www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne Forma, s.r.o.
© Forma, s.r.o.
n) sekundárnym čistením je čistenie odpadových vôd
a osobitných vôd biologickými procesmi s gravitačnou
separáciou kalu od vyčistených odpadových vôd
alebo iný spôsob čistenia odpadových vôd, ktorými
sa zabezpečia požadované limitné hodnoty ukazovateľov
znečistenia vo vypúšťaných odpadových vodách,
o) primeraným čistením je čistenie alebo zneškodňovanie
komunálnych odpadových vôd, ktorým sa zabezpečia
kvalitatívne ciele vôd v recipiente a požiadavky
určené podľa tohto zákona a predpisov vydaných na
jeho vykonanie,
p) ekvivalentným obyvateľom (1 EO) je množstvo biologicky
odstrániteľného organického znečistenia vyjadreného
hodnotou ukazovateľa biochemická spotreba
kyslíka za päť dní (BSK5), ktorá je ekvivalentná
znečisteniu 60 g BSK5 produkovanému jedným obyvateľom
za deň,
q) priamym vypúšťaním do podzemných vôd je vypúšťanie
znečisťujúcich látok do podzemných vôd bez
ich priesaku cez pôdu alebo pôdne podložie,
r) nepriamym vypúšťaním do podzemných vôd je vnikanie
znečisťujúcich látok priesakom do podzemných
vôd cez pôdu alebo jej pôdne podložie,
s) jestvujúcim priemyselným zdrojom je výrobná prevádzka
alebo iné zariadenie, z ktorého sa vypúšťajú
odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky,
ak sa výrobná prevádzka alebo iné zariadenie uvedie
do prevádzky do jedného roka od nadobudnutia
účinnosti vykonávacieho predpisu (§ 81 ods. 1) alebo
od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťahovať na vypúšťanie
odpadových vôd z takejto výrobnej prevádzky
alebo iného zariadenia,
t) novým priemyselným zdrojom je výrobná prevádzka
alebo iné zariadenie, z ktorého sa budú vypúšťať odpadové
vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky
a ktoré bude uvedené do prevádzky po jednom roku
od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho predpisu
(§ 81 ods. 1) alebo od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťahovať
na vypúšťanie odpadových vôd z takejto výrobnej
prevádzky alebo iného zariadenia; za nový
priemyselný zdroj sa považuje aj jestvujúci priemyselný
zdroj, v ktorom sa po týchto termínoch zvýšila
spracovateľská kapacita obzvlášť škodlivých látok
o viac ako 20 %,
u) škodlivou látkou a obzvlášť škodlivou látkou sú látky
zo skupiny látok alebo látok im príbuzných, ktoré
môžu ohroziť kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť
vôd; zoznam škodlivých látok a obzvlášť škodlivých
látok, z ktorých sú vyčlenené prioritné látky, je uvedený
v prílohe č. 1,
v) nebezpečnou látkou je škodlivá látka a obzvlášť
škodlivá látka, ktoré nie sú súčasťou odpadových
vôd,
w) znečisťujúcou látkou je akákoľvek látka, ktorá môže
spôsobiť znečistenie vôd; znečisťujúcimi látkami sú
najmä látky uvedené v prílohe č. 1,
x) limitnou hodnotou ukazovateľov znečistenia (ďalej
len „limitná hodnota znečistenia“) vypúšťaných odpadových
vôd a osobitných vôd je najvyššia prípustná
koncentrácia príslušnej škodlivej látky, obzvlášť
škodlivej látky alebo inej znečisťujúcej látky vo vypúšťaných
odpadových vodách,
y) kvalitatívnym cieľom je hodnota škodlivých látok,
obzvlášť škodlivých látok a iných znečisťujúcich látok
v povrchových vodách, pri dodržaní ktorej je zabezpečený
priaznivý ekologický stav vodných útvarov
a pri ktorej sú vytvorené podmienky na
používanie vôd a na ochranu zdravia ľudí,
z) environmentálnou normou kvality je koncentrácia
konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich
látok vo vode, v sedimentoch alebo v živých
organizmoch, ktorú nemožno v záujme ochrany
zdravia ľudí a životného prostredia prekročiť,
aa) znečistením vôd je priame alebo nepriame vypúšťanie
alebo únik látok alebo tepla do vody, ovzdušia
alebo do pôdy spôsobené ľudskou činnosťou a prírodnými
vplyvmi alebo ktoré môže poškodiť zdravie
ľudí, kvalitu vodných ekosystémov a od vôd priamo
závislých ekosystémov v krajine, spôsobiť poškodenie
materiálnych hodnôt a obmedzenie alebo zhoršenie
rekreačných možností alebo iného využívania životného
prostredia,
ab) ohrozením vôd je také nakladanie s odpadovými vodami,
osobitnými vodami alebo zaobchádzanie s nebezpečnými
látkami, ktoré môže mať za následok
zhoršenie stavu vôd,
ac) eutrofizáciou je obohacovanie vody živinami, najmä
zlúčeninami dusíka a fosforu, ktoré má za následok
zvýšený rast siníc, rias a vyšších rastlinných foriem,
čím môže dôjsť k nežiaducemu zhoršovaniu ekologickej
stability a kvality tejto vody,
ad) hydroenergetickým potenciálom vodného toku je
mechanická energia produkovaná pohybom masy
vody v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte;
hydroenergetický potenciál vodných tokov je ich súčasťou
a je vo vlastníctve Slovenskej republiky,3)
ae) energetickou vodou je voda odobratá na účely využitia
jej hydroenergetického potenciálu,
af) vodohospodárskou službou je každá činnosť, ktorá
sa poskytuje pre domácnosti, verejné inštitúcie alebo
hospodársku činnosť, ako je odber, vzdúvanie,
zachytávanie, úprava a dodávanie povrchových vôd
a podzemných vôd, odvádzanie a čistenie odpadových
vôd s následným vypúšťaním do recipienta,
ag) hydrogeologickým kolektorom podzemnej vody je
horninové teleso, ktorého pórovitosť a priepustnosť
sú v porovnaní s okolitým horninovým prostredím
natoľko väčšie, že gravitačná voda v ňom môže prúdiť
rýchlejšie a možno z neho odoberať významnejšie
množstvo podzemnej vody,
ah) najlepšou dostupnou technikou je technika zodpovedajúca
najúčinnejšiemu a progresívnemu stavu
rozvoja činností, technológií a metód ich prevádzkovania,
ktorá je ekonomicky a technicky dostupná
a ktorá zabezpečuje vysoký stupeň ochrany zdravia
ľudí a životného prostredia.
Čiastka 153 Zbierka zákonov č. 364/2004 Strana 3531
3) Čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.
www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne Forma, s.r.o.
© Forma, s.r.o.
§ 3
Rozdelenie vôd
Vody sa členia na povrchové vody a podzemné
vody.
Povrchovými vodami sú vody prirodzene sa vyskytujúce
na zemskom povrchu. Sú nimi
a) rieky, potoky a ostatné vodné toky,
b) občasne tečúce nesústredené vody,
c) jazerá a iné stojaté povrchové sústredenia vody,
d) vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred
zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom
vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným
spôsobom (ďalej len „vnútorná voda”).
Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce
sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom
kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím
vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium
na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla
z horninového prostredia (ďalej len „geotermálna
voda“). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody
aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia,
banskou činnosťou,4) činnosťou vykonávanou banským
spôsobom5) alebo vykonaním inej obdobnej činnosti.
Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie
obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré
je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom.
6) Iné použitie podzemných vôd je možné iba
pri zachovaní ich prednostného určenia.
Na vody, ktoré sú vyhlásené za prírodné liečivé
zdroje a za prírodné zdroje minerálnych stolových vôd
podľa osobitného predpisu,7) a na vody, ktoré sú vyhradenými
nerastmi podľa osobitného predpisu8) (ďalej len
„osobitné vody“), sa tento zákon vzťahuje, len ak to výslovne
ustanovuje.
Banské vody sa na účely tohto zákona považujú za
povrchové vody alebo podzemné vody a tento zákon sa
na ne vzťahuje, ak osobitný predpis9) neustanovuje
inak.
DRUHÁ ČASŤ
VÝSKYT A STAV POVRCHOVÝCH VÔD
A PODZEMNÝCHVÔD
§ 4
Zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu
povrchových vôd a stavu podzemných vôd
Stavom povrchových vôd je všeobecné vyjadrenie
stavu útvaru povrchových vôd, ktorý je určený ekologickým
stavom alebo chemickým stavom podľa toho,
ktorý z nich je horší.
Ekologickým stavom je vyjadrenie kvality štruktúry
a funkcie vodných ekosystémov viazaných na povrchové
vody.
Dobrým stavom povrchových vôd je stav útvaru
povrchových vôd, ak je jeho ekologický stav a chemický
stav aspoň dobrý.
Dobrým ekologickým stavom povrchových vôd je
stav útvaru povrchových vôd určený podľa príslušnej
klasifikácie (§ 81 ods. 2).
Dobrým chemickým stavom povrchových vôd je
chemický stav útvaru povrchových vôd potrebný na dosiahnutie
environmentálnych cieľov pre útvary povrchových
vôd uvedených vo vykonávacom predpise,10)
pri ktorom koncentrácie znečisťujúcich látok nepresahujú
príslušné environmentálne normy kvality.
Stavom podzemných vôd je všeobecné vyjadrenie
stavu útvaru podzemných vôd, ktorý je určený kvantitatívnym
stavom alebo chemickým stavom podľa toho,
ktorý z nich je horší.
Kvantitatívnym stavom je vyjadrenie miery
ovplyvnenia útvaru podzemných vôd ich priamymi
a nepriamymi odbermi.
Dobrým stavom podzemných vôd je stav útvaru
podzemných vôd, ak je jeho kvantitatívny stav a chemický
stav aspoň dobrý.
Dobrým kvantitatívnym stavom podzemných vôd
je kvantitatívny stav útvaru podzemných vôd určený
podľa príslušnej klasifikácie (§ 81 ods. 2).
Dobrým chemickým stavom podzemných vôd je
chemický stav útvaru podzemných vôd určený podľa
príslušnej klasifikácie (§ 81 ods. 2).
Dobrým ekologickým potenciálom je stav výrazne
zmeneného vodného útvaru alebo umelého vodného
útvaru určený podľa príslušnej klasifikácie (§ 81
ods. 2).
Zisťovaním výskytu a hodnotením stavu povrchových
vôd a podzemných vôd sa zabezpečujú podklady
potrebné na tvorbu koncepcií trvalo udržateľného
využívania vôd a ich ochrany, na výkon štátnej
vodnej správy a na poskytovanie informácií verejnosti.
Zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových
vôd a podzemných vôd sa komplexne vykonáva v povodiach
a v čiastkových povodiach.
Povodím je územie, z ktorého celý povrchový odtok
vteká prostredníctvom riek, potokov alebo jazier do
mora v jednom ústí, estuári alebo delte. Čiastkovým
povodím je územie, z ktorého celý povrchový odtok vte-
Strana 3532 Zbierka zákonov č. 364/2004 Čiastka 153
4) § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej
národnej rady č. 499/1991 Zb.
5) § 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb.
6) § 13c zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení zákona č. 514/2001 Z. z.
7) § 65 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
8) § 2 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon).
9) § 40 zákona č. 44/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb.
10) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 491/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty
ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd.
www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne Forma, s.r.o.
© Forma, s.r.o.
ká prostredníctvom riek, potokov alebo jazier do určitého
profilu vodného toku.
V rámci zisťovania výskytu a hodnotenia stavu
povrchových vôd a podzemných vôd sa vykonáva
a) identifikácia útvarov povrchových vôd a útvarov
podzemných vôd vrátane ich určenia na rôzne spôsoby
používania, najmä na
1. vodné útvary na odbery povrchových vôd pre pitnú
vodu,
2. vody vhodné na kúpanie,
3. vody vhodné pre život a reprodukciu pôvodných
druhov rýb,
b) sledovanie kvality a množstva vôd a vodných stavov
v útvaroch povrchových vôd na účely hodnotenia
ekologického stavu, chemického stavu a ekologického
potenciálu,
c) sledovanie a hodnotenie kvantitatívneho stavu
a chemického stavu útvarov podzemných vôd,
d) bilancovanie množstva a kvality povrchových vôd
a podzemných vôd (ďalej len „vodná bilancia“),
e) sledovanie a hodnotenie stavu povrchových vôd
a stavu podzemných vôd a chránených území podľa
Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo“) schválených programov
monitorovania; zásady na vypracovanie programu
monitorovania kvality vôd v zraniteľných
oblastiach sú uvedené v prílohe č. 2,
f) hodnotenie stavu v zneškodňovaní komunálnych
odpadových vôd a čistiarenských kalov na základe
situačných správ, ktoré každé dva roky vypracúva
orgán štátnej vodnej správy,
g) registrácia chránených území,
h) vytváranie a prevádzkovanie informačných systémov.
Ministerstvo zabezpečuje zisťovanie výskytu
a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd
prostredníctvom určenej právnickej osoby11) (ďalej len
„poverená osoba“) a správcu vodohospodársky významných
vodných tokov.
Ministerstvo, poverená osoba a správca vodohospodársky
významných vodných tokov môžu požadovať
na účely zisťovania výskytu a hodnotenia stavu
povrchových vôd a podzemných vôd údaje od toho, kto
nakladá s povrchovými vodami alebo s podzemnými vodami,
od orgánov verejnej správy a od prevádzkovateľov
informačného systému.12) Požadované údaje sa poskytujú
bezplatne. Ochrana údajov podľa osobitných
predpisov nie je tým dotknutá.13)
§ 5
Environmentálne ciele
Na zabezpečenie ochrany vôd a jej trvalo udržateľného
využívania sa určujú environmentálne ciele pre
a) útvary povrchových vôd,
b) útvary podzemných vôd,
c) chránené územia, ktorými sú
1. územia s povrchovou vodou určenou na odber pre
pitnú vodu,
2. územia s vodou vhodnou na kúpanie,
3. územia s povrchovou vodou vhodnou pre život
a reprodukciu pôvodných druhov rýb,
4. chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (ďalej
len „chránená vodohospodárska oblasť“),
5. ochranné pásma vodárenských zdrojov,
6. citlivé oblasti,
7. zraniteľné oblasti,
8. chránené územia a ich ochranné pásma podľa
osobitného predpisu.14)
Environmentálne ciele pre útvary povrchových
vôd sú
a) dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd opatreniami,
ktoré zabezpečia ich ochranu, zlepšovanie, obnovovanie
stavu útvarov povrchových vôd a zabránia
zhoršovaniu ich súčasného stavu,
b) dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický
stav umelých vodných útvarov a výrazne zmenených
vodných útvarov opatreniami, ktoré zabezpečia
ich ochranu a zlepšenie súčasného stavu,
c) zabezpečiť postupné znižovanie znečistenia škodlivými
látkami,
d) postupne obmedzovať vypúšťanie obzvlášť škodlivých
látok až do skončenia ich vypúšťania.
Environmentálne ciele pre útvary podzemných
vôd sú
a) dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd opatreniami,
ktoré zabezpečia ich ochranu, zlepšovanie a obnovovanie
stavu útvarov podzemných vôd, rovnováhu
medzi odbermi podzemných vôd a doplňovaním ich
množstiev,
b) zabrániť vnikaniu znečisťujúcich látok do podzemných
vôd alebo jeho obmedzovanie tak, aby nedošlo
k zhoršovaniu stavu útvarov podzemných vôd,
c) dosiahnuť postupné znižovanie znečistenia podzemných
vôd opatreniami, ktoré zabránia trvalému
vzostupnému trendu koncentrácií znečisťujúcich
látok v podzemných vodách v dôsledku ľudskej činnosti.
Pre chránené územia platia environmentálne ciele
uvedené v odsekoch 2 a 3, ak tento zákon alebo osobitný
predpis15) neustanovuje prísnejšie požiadavky.
Ak sa na útvar povrchovej vody alebo na útvar
podzemnej vody vzťahuje viac environmentálnych cieľov,
uplatní sa najprísnejší environmentálny cieľ.
§ 6
Vodná bilancia
Vodnú bilanciu tvorí hydrologická bilancia a vodohospodárska
bilancia. Základnou bilančnou jednotkou
je čiastkové povodie.
Čiastka 153 Zbierka zákonov č. 364/2004 Strana 3533
11) Vládne nariadenie č. 96/1953 Zb. o Hydrometeorologickom ústave.
12) Napríklad zákon č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov.
13) Napríklad § 17 až 20 Obchodného zákonníka v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákon č. 241/2001 Z. z.
o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
14) § 17 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
15) Napríklad zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne Forma, s.r.o.
© Forma, s.r.o.
Hydrologická bilancia porovnáva zmeny v množstvách
vôd v povodí, v čiastkovom povodí alebo vo vodnom
útvare za určený časový interval.
Vodohospodárska bilancia porovnáva požiadavky
na odbery povrchových vôd a podzemných vôd, na vypúšťanie
odpadových vôd a osobitných vôd s využiteľným
množstvom vôd a ich kvalitou.
Využiteľným množstvom podzemnej vody je dlhodobý
priemer množstva vody doplňujúcej vodný útvar
podzemnej vody za jeden rok zmenšený o dlhodobý ročný
odtok potrebný na to, aby sa dosiahol ekologický
stav určený pre povrchové vody a aby sa zabránilo výraznejšiemu
poškodeniu od vôd priamo závislých ekosystémov
v krajine.
Ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú
vodu z jedného vodárenského zdroja v množstve nad
15 000 m3 ročne alebo nad 1 250 m3 mesačne alebo využíva
osobitné vody na podnikateľskú činnosť, je povinný
oznamovať údaje o týchto odberoch a údaje určené
v povolení podľa § 21 ods. 2 písm. b) a c) raz ročne
poverenej osobe, ktorá ich poskytne správcovi vodohospodársky
významných vodných tokov.
Ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo osobitné
vody do povrchových vôd v množstve nad 10 000 m3
ročne alebo nad 1 000 m3 mesačne, je povinný oznamovať
údaje o vypúšťaných odpadových vodách a údaje
určené v povolení podľa § 21 ods. 2 písm. d) raz ročne
poverenej osobe, ktorá ich poskytne správcovi vodohospodársky
významných vodných tokov.
Ten, kto pri zemných prácach, geologickom prieskume,
banskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti
zistí zdroj podzemných vôd s výdatnosťou väčšou ako
0,2 l.s-1, je povinný to neodkladne oznámiť poverenej
osobe. Túto povinnosť má aj vlastník pozemku, na ktorom
zistí zdroj podzemnej vody s výdatnosťou väčšou
ako 0,2 l.s-1, ako aj ten, kto pri odbere podzemnej vody
zistí odlišné množstvo jej výskytu, ako predpokladal
prieskum alebo projekt. Ak sa výsledky geologických
prác vyhodnocujú v záverečnej správe,16) je riešiteľ geologickej
úlohy povinný neodkladne doručiť záverečnú
správu poverenej osobe.
§ 7
Vody určené na odbery vôd pre pitnú vodu
Útvary povrchových vôd a útvary podzemných vôd
využívané na odbery vôd pre pitnú vodu alebo využiteľné
na zásobovanie obyvateľstva pre viac ako 50 osôb
alebo umožňujúce odber vody na takýto účel v priemere
väčšom ako 10m3 za deň v pôvodnom stave alebo po ich
úprave sú vodárenskými zdrojmi.
Vodárenský zdroj, ktorým je vodný tok, je vodárenským
tokom.
Povrchové vody určené na odbery vôd pre pitnú
vodu musia spĺňať požiadavky na kvalitu vody podľa
vykonávacieho predpisu;10) ich splnenie sa nevyžaduje
pri záplavách alebo iných prírodných katastrofách.
Požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 3 v ukazovateľoch,
ktoré sú osobitne ustanovené vo vykonávacom
predpise,10) sa nemusia dodržať pri
a) prirodzenom obohacovaní povrchovej vody látkami
v týchto ukazovateľoch,
b) plytkých jazerách s hĺbkou menšou ako 20 m a s dobou
výmeny vody dlhšou ako jeden rok, do ktorých
sa nevypúšťajú odpadové vody.
Na dosiahnutie požiadaviek na kvalitu povrchových
vôd určených na odbery vôd pre pitnú vodu ministerstvo
vypracúva program opatrení a časový rozvrh ich
realizácie.
Ukazovatele kvality pitnej vody a ich kontrolu
ustanovuje osobitný predpis.17)
§ 8
Vody vhodné na kúpanie
Vody vhodné na kúpanie sú tečúce alebo stojaté
vody, v ktorých je kúpanie povolené alebo nie je kúpanie
zakázané a v ktorých sa tradične kúpe väčší počet
ľudí. Požiadavky na kvalitu vody, v ktorej je kúpanie
povolené, ustanovuje osobitný predpis.18)
Identifikáciu vôd vhodných na kúpanie podľa odseku
1 vykoná ministerstvo v spolupráci s Úradom verejného
zdravotníctva.19)
Vody vhodné na kúpanie vyhlasuje orgán štátnej
vodnej správy na základe identifikácie podľa odseku 2.
Ak vody vhodné na kúpanie nespĺňajú požiadavky
na kvalitu vody ustanovené osobitným predpisom,18)
orgán štátnej vodnej správy vydá v spolupráci s orgánom
na ochranu zdravia opatrenia na ich dosiahnutie.
§ 9
Vody určené na závlahy
Vody určené na závlahy nesmú negatívne ovplyvňovať
zdravie ľudí a zvierat, pôdu, úrodu a stav povrchových
vôd a podzemných vôd. Kvalitatívne ciele povrchových
vôd určených na závlahy sú ustanovené vo
vykonávacom predpise.10)
Vody na závlahy a podmienky na ich využitie podľa
druhu zavlažovaných plodín určuje Ministerstvo
pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo
pôdohospodárstva“).
Sledovanie kvality vôd určených na závlahy zabezpečuje
ministerstvo pôdohospodárstva v spolupráci
so správcom vodohospodársky významných vodných
tokov.
Strana 3534 Zbierka zákonov č. 364/2004 Čiastka 153
16) Zákon č. 313/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 37 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 141/2000 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon.
17) § 13c ods. 10 písm. a) a b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 514/2001 Z. z.
18) § 13d zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
19) § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 578/2003 Z. z.
www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne Forma, s.r.o.
© Forma, s.r.o.
§ 10
Vody vhodné pre život rýb a reprodukciu
pôvodných druhov rýb
Povrchové vody určené ako vody vhodné pre život
rýb musia spĺňať požiadavky na kvalitu vody a požiadavky
osobitne určené pre lososové vody a pre kaprové
vody podľa osobitného predpisu.10)
Povrchové vody podľa odseku 1 určí orgán štátnej
vodnej správy na návrh ministerstva. Ak povrchové
vody nevyhovujú pre život a reprodukciu rýb, najmä
pôvodných druhov rýb, orgán štátnej vodnej správy
vydá opatrenia na splnenie požiadaviek na kvalitu vody
podľa odseku 1.
Požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 1 sa nevzťahujú
na vody v rybníkoch určených na hospodársky
chov rýb20) a v rybochovných zariadeniach.
Požiadavky na kvalitu vody osobitne ustanovené
vykonávacím predpisom (§ 81 ods. 1) sa nemusia dodržať
pri výnimočných meteorologických podmienkach
alebo ak voda vhodná pre život rýb je prirodzene obohacovaná
látkami, ktoré ovplyvňujú kvalitu vody.
TRETIA ČASŤ
VODNÉ PLÁNOVANIE
§ 11
Oblasti povodí a ich správa
Územie Slovenskej republiky je súčasťou povodia
Dunaja a povodia Visly, v rámci ktorých sú podľa prirodzených
hydrologických hraníc vymedzené čiastkové
povodia a k nim priradené hydrogeologické rajóny.
Hydrogeologické rajóny sú vyčlenené územia s podobnými
hydrogeologickými pomermi, typom zvodnenia
a obehom podzemných vôd.
Oblasťami povodia v medzinárodnom povodí Dunaja
(úmorie Čierneho mora) sú oblasť povodia
a) Dunaja, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím
Moravy a čiastkovým povodím Dunaja,
b) Váhu, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím
Váhu a čiastkovým povodím Nitry,
c) Hrona, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím
Hrona, čiastkovým povodím Ipľa a čiastkovým povodím
Slanej,
d) Bodrogu, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím
Bodrogu,
e) Hornádu, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím
Hornádu a čiastkovým povodím Bodvy.
Oblasťou povodia v medzinárodnom povodí Visly
(úmorie Baltského mora) je oblasť povodia Dunajca
a Popradu, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím
Dunajca a čiastkovým povodím Popradu.
Správou oblastí povodí na účely tohto zákona sa
rozumie
a) vykonávanie úloh spojených so zisťovaním výskytu
a hodnotením stavu povrchových vôd a podzemných
vôd, ktoré určí ministerstvo,
b) odborná príprava a aktualizácia plánov manažmentu
oblastí povodí (ďalej len „plán manažmentu povodia“),
c) sledovanie vplyvu bodového znečistenia na kvalitu
vôd v recipientoch,
d) identifikácia plošného znečisťovania vôd,
e) spolupráca pri vypracovaní Programu protieróznych
opatrení, opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti
čiastkových povodí a koordinácia pri ich vykonávaní,
f) koordinovanie vodohospodárskych úloh územného
systému ekologickej stability,
g) spracovanie ekonomických analýz nakladania s vodami
a uplatňovanie platieb za užívanie vôd,
h) zabezpečovanie stanovísk z hľadiska uplatňovania
plánov manažmentu povodí, technických a iných
odborných podkladov pre rozhodovaciu a inú správnu
činnosť orgánov štátnej vodnej správy,
i) správa vodohospodársky významných vodných tokov,
j) starostlivosť o odkryté podzemné vody z hľadiska
ochrany výskytu, množstva, kvality vôd, vodných
ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov
v krajine (ďalej len „vodné pomery“),
k) zabezpečovanie koncepcie a koordinácia opatrení na
znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha.
Správu oblastí povodí vykonáva správca vodohospodársky
významných vodných tokov.
§ 12
Plánovanie v povodiach a v oblastiach povodí
Plánovanie v povodiach a v oblastiach povodí (ďalej
len „vodné plánovanie“) je sústavná koncepčná činnosť
vykonávaná najmä na účely
a) všestrannej ochrany vôd a dosiahnutia environmentálnych
cieľov,
b) vytvárania podmienok pre trvalo udržateľné využívanie
vodných zdrojov,
c) poskytovania vodohospodárskych služieb,
d) ochrany pred škodlivými účinkami vôd.
V rámci vodného plánovania sa vyhotovujú plány
manažmentu povodí a Vodný plán Slovenska, ktorých
súčasťou sú programy opatrení na dosiahnutie environmentálnych
cieľov.
§ 13
Plán manažmentu povodia
Plán manažmentu povodia je základným nástrojom
na dosiahnutie cieľov vodného plánovania v oblastiach
povodí, ktorý na základe vykonaných analýz súčasného
stavu povrchových vôd a podzemných vôd
a zhodnotenia vplyvu ľudskej činnosti na vodné pomery
ustanovuje environmentálne ciele a programy opatrení
na ich dosiahnutie vrátane finančného zabezpečenia.
Plán manažmentu povodia sa povinne využíva
Čiastka 153 Zbierka zákonov č. 364/2004 Strana 3535
20) § 31 zákona č.139/2002 Z. z. o rybárstve.
www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne Forma, s.r.o.
© Forma, s.r.o.
v krajinnom plánovaní alebo môže byť krajinným plánom.
Návrh plánu manažmentu povodia vypracúva ministerstvo
prostredníctvom ním riadených právnických
osôb a správcu vodohospodársky významných
vodných tokov v spolupráci s orgánmi štátnej vodnej
správy, samosprávnymi krajmi a s ostatnými dotknutými
orgánmi štátnej správy.
Na vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizáciu
plánu manažmentu povodia sa určuje tento časový
a vecný postup:
a) do 31. decembra 2004 vykonať analýzy charakteristík
čiastkového povodia, zhodnotiť dopady ľudských
činností na stav povrchových vôd a podzemných vôd
a vypracovať ekonomické analýzy nakladania s vodami;
v prípade potreby ich aktualizovať do 31. decembra
2013 a následne každých šesť rokov,
b) do 31. decembra 2006 vypracovať a zverejniť časový
a vecný harmonogram prípravy návrhu plánu manažmentu
povodia a určiť spôsob a formu sprístupnenia
verejnosti,
c) do 31. decembra 2007 vypracovať a zverejniť identifikáciu
významných vodohospodárskych problémov,
ktoré sa týkajú nakladania s vodami, určiť výrazne
zmenené vodné útvary, navrhnúť menej
prísne environmentálne ciele, prípadne navrhnúť
predĺženie lehôt ich dosiahnutia,
d) do 31. decembra 2008 vypracovať a zverejniť návrh
plánu manažmentu povodia a sprístupniť ho verejnosti,
e) vypracovať konečný návrh plánu manažmentu povodia
a zabezpečiť jeho schválenie do 31. decembra
2009.
Orgány štátnej vodnej správy na účel predloženia
písomných pripomienok sprístupnia v lehote
šiestich mesiacov verejnosti, užívateľom vôd, samosprávnym
krajom, obciam a dotknutým orgánom
štátnej správy
a) časový a vecný harmonogram prípravy návrhu plánu
manažmentu povodia,
b) identifikované významné vodohospodárske problémy,
c) návrh plánu manažmentu povodia.
Návrh plánu manažmentu povodia schváli ministerstvo
a jeho záväznú časť, ktorá obsahuje program
opatrení, vydá orgán štátnej vodnej správy všeobecne
záväznou vyhláškou. Schválený plán manažmentu povodia
sa prehodnocuje a aktualizuje každých šesť rokov.
§ 14
Vodný plán Slovenska
Vodný plán Slovenska je strategický dokument
vodného plánovania, ktorý určuje rámcové úlohy na
ochranu a zlepšenie stavu povrchových vôd a podzemných
vôd a vodných ekosystémov, na trvalo udržateľné
a hospodárne využívanie vôd, na zlepšenie vodných pomerov,
na zabezpečenie územného systému ekologickej
stability a na ochranu pred škodlivými účinkami
vôd.
Vypracovanie Vodného plánu Slovenska zabezpečuje
ministerstvo v spolupráci s dotknutými ústrednými
orgánmi štátnej správy. Vodný plán Slovenska je
podkladom na vypracovanie Medzinárodného plánu
manažmentu povodia Dunaja a Medzinárodného plánu
manažmentu povodia Visly v súlade s medzinárodnými
záväzkami Slovenskej republiky.21)
Vodný plán Slovenska schváli vláda Slovenskej
republiky (ďalej len „vláda“) a jeho záväznú časť, ktorá
obsahuje program opatrení, vyhlási nariadením.
Schválený Vodný plán Slovenska sa prehodnocuje
a aktualizuje najmenej každých šesť rokov.
§ 15
Program opatrení
Program opatrení vychádza z analýz vykonaných
v rámci vodného plánovania a obsahuje úlohy na zabezpečenie
dosiahnutia environmentálnych cieľov. Pre
jednotlivé úlohy sa určuje časový plán ich uskutočnenia,
zdroje a spôsoby úhrady nákladov na ich uskutočnenie.
Pri každom opatrení sa musí vyhodnotiť predpokladaný
výsledok z hľadiska zlepšenia vodných
pomerov v danom vodnom útvare.
Základné opatrenia sú zamerané najmä na
a) ochranu vodárenských zdrojov,
b) reguláciu odberov povrchových vôd a podzemných
vôd, ktoré môžu významne ovplyvniť iné nakladanie
s vodami a vodné ekosystémy,
c) využívanie hydroenergetického potenciálu,
d) vypúšťanie komunálnych odpadových vôd do povrchových
vôd a do podzemných vôd,
e) zabránenie vypúšťaniu priemyselných odpadových
vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok,
f) ochranu vôd pred znečistením vôd z poľnohospodárskych
činností,
g) zabránenie únikom nebezpečných látok do povrchových
vôd a do podzemných vôd,
h) vytvorenie vyhovujúcich hydromorfologických podmienok
útvarov povrchovej vody, ktorými sa dosiahne
dobrý ekologický stav alebo dobrý ekologický potenciál,
i) prevenciu mimoriadneho zhoršenia vôd,
j) znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha.
Doplnkové opatrenia sú administratívne a ekonomické
nástroje, rozhodnutia orgánov štátnej správy,
kódexy správnych postupov smerujúce k zabezpečeniu
ochrany vôd, obnovy mokradí, stavebné projekty, revitalizačné
projekty, výskumné, vývojové a vzdelávacie
projekty a dohody na vykonanie vodohospodárskych
služieb a iné potrebné opatrenia.
Opatrenia na dosiahnutie environmentálnych cieľov
prijaté v programe opatrení sa musia realizovať do
troch rokov od schválenia Vodného plánu Slovenska
a schválenia plánu manažmentu povodia.
Strana 3536 Zbierka zákonov č. 364/2004 Čiastka 153
21) Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja (oznámenie č. 356/2002 Z. z.).
www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne Forma, s.r.o.
© Forma, s.r.o.
Orgány štátnej správy sú povinné pri spracúvaní základných
dokumentov podpory regionálneho rozvoja22)
a územnoplánovacej dokumentácie a pri rozhodovaní vychádzať
z Vodného plánu Slovenska, z plánov manažmentu
povodí a z programov opatrení.
§ 16
Osobitosti určovania environmentálnych cieľov
Environmentálne ciele určené na dosiahnutie
dobrého stavu povrchových vôd a dobrého stavu podzemných
vôd sa musia zabezpečiť plnením programu
opatrení, ktoré sú ustanovené v pláne manažmentu povodí
do 31. decembra 2015.
Lehotu uvedenú v odseku 1 možno predĺžiť, ak
a) požadované zlepšenie stavu vodných útvarov možno
dosiahnuť technickými opatreniami iba v etapách,
ktoré presiahnu túto lehotu,
b) opatrenia na zlepšenie stavu vodných útvarov si vyžadujú
neprimerané náklady,
c) prírodné podmienky neumožňujú zlepšenie stavu
vodných útvarov v tejto lehote.
Lehotu podľa odseku 1 možno predĺžiť najviac na
obdobie ustanovené na vykonanie dvoch prehodnotení
plánov manažmentu povodí (§ 13 ods. 5) s výnimkou
prípadov, keď prírodné podmienky neumožňujú dosiahnuť
environmentálne ciele v priebehu tohto obdobia;
predĺženie lehôt možno uskutočniť len na účely postupného
dosahovania environmentálnych cieľov za
predpokladu, že nenastane ďalšie zhoršenie stavu vodného
útvaru.
Menej prísne environmentálne ciele možno určiť
pre útvary povrchových vôd a útvary podzemných vôd,
ktorých prirodzený stav alebo stav zmenený ľudskou
činnosťou je taký, že dosiahnutie environmentálnych
cieľov je technicky neuskutočniteľné alebo že predstavuje
neprimerané náklady; nevzťahuje sa to na environmentálne
ciele, ktoré majú zabrániť zhoršovaniu
stavu útvarov povrchových vôd, a na postupné znižovanie
znečistenia povrchových vôd a podzemných vôd
škodlivými látkami a postupné obmedzovanie znečistenia
obzvlášť škodlivými látkami.
Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje
a) dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov v dôsledku
výnimočných prírodných vplyvov alebo iných nepredvídateľných
okolností, najmä povodní, dlhodobého
sucha alebo mimoriadneho zhoršenia kvality
vôd,
b) zmena fyzikálnych vlastností útvarov povrchových
vôd alebo zmena úrovne hladiny útvarov podzemných
vôd,
c) zhoršenie stavu útvarov povrchových vôd z veľmi
dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo
udržateľných rozvojových činností.
Ak sa monitorovaním stavu povrchových vôd
a podzemných vôd zistí, že environmentálne ciele určené
pre vodný útvar nebude možné dosiahnuť, treba
a) preskúmať príčiny, ktoré bránia plneniu environmentálnych
cieľov,
b) posúdiť vydané povolenie na osobitné užívanie vôd,
c) prehodnotiť a aktualizovať programy monitorovania,
d) určiť doplňujúce opatrenia potrebné na dosiahnutie
environmentálnych cieľov, a ak je to potrebné, zmeniť
povolenie na osobitné užívanie vôd; ak nemožno
environmentálne ciele splniť z dôvodov podľa odseku
5 písm. a), doplňujúce opatrenia sa nemusia prijať.
Uplatnenie postupov podľa odsekov 1 až 6 treba
odôvodniť v plánoch manažmentu povodí.
ŠTVRTÁ ČASŤ
NAKLADANIE S VODAMI
§ 17
Základné povinnosti pri nakladaní s vodami
Nakladanie s vodami je
a) odber povrchových vôd a podzemných vôd na rôzne
účely jej použitia,
b) odvádzanie a vypúšťanie povrchových vôd a podzemných
vôd,
c) vzdúvanie, zadržiavanie, akumulácia, znižovanie
hladiny povrchových vôd a podzemných vôd,
d) vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd a do
podzemných vôd,
e) využívanie hydroenergetického potenciálu vodných
tokov,
f) používanie povrchových vôd a podzemných vôd na
plavbu alebo plavenie dreva, na rekreáciu a vodné
športy, na chov rýb a vodnej hydiny alebo iných živočíchov,
g) vykonávanie iných činnosti, ktoré využívajú vlastnosti
povrchových vôd a podzemných vôd,
h) činnosť ovplyvňujúca vodné pomery,
i) využívanie energetického potenciálu podzemných
vôd.
Ten, kto nakladá s vodami, je povinný dbať o ich
ochranu, vynakladať potrebné úsilie na zlepšovanie ich
stavu a zabezpečovať ich hospodárne a účelné využívanie
podľa podmienok a požiadaviek tohto zákona a dbať
tiež na to, aby neboli porušované práva iných a záujmy
chránené osobitnými predpismi;23) je povinný dbať aj
na ochranu vodných pomerov a na ochranu vodných
stavieb.
Ten, kto nakladá s vodami na výrobné účely, je povinný
vykonávať úpravy v technológii výroby a prijímať
opatrenia na viacnásobné používanie vôd.
Pri vypúšťaní odpadových vôd z priemyselného
zdroja sa musia v nich obsiahnuté škodlivé látky postupne
znižovať a obzvlášť škodlivé látky postupne obmedzovať
s cieľom ich úplného vylúčenia.
Čiastka 153 Zbierka zákonov č. 364/2004 Strana 3537
22) Zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja.
23) Napríklad zákon č. 17/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne Forma, s.r.o.
© Forma, s.r.o.
Opatrenia prijaté na ochranu vôd a na obmedzovanie
alebo na vylúčenie vypúšťania niektorých znečisťujúcich
látok do povrchových vôd alebo do podzemných
vôd nesmú mať za následok poškodzovanie24)
iných zložiek životného prostredia, najmä ovzdušia
a pôdy.
§ 18
Všeobecné užívanie vôd
Každý môže na vlastné nebezpečenstvo a bez povolenia
alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy
odoberať alebo inak používať povrchové vody alebo
podzemné vody na uspokojovanie osobných potrieb domácností,
ak sa takýto odber alebo iné používanie vykonáva
na mieste, ktoré je na to vhodné, jednoduchým
vodným zariadením a spôsobom, ktorý neobmedzí alebo
neznemožní rovnaké používanie iným osobám.
Povolenie alebo súhlas orgánu štátnej vodnej
správy nie sú potrebné na zachytávanie povrchovej
vody jednoduchými vodnými zariadeniami na jednotlivých
nehnuteľnostiach ani na zmenu jej prirodzeného
odtoku občasne tečúcich nesústredených vôd na účely
ochrany týchto nehnuteľností proti škodlivým účinkom
vody.
Jednoduchými vodnými zariadeniami na odbery
podzemných vôd sú domové studne, z ktorých sa podzemná
voda čerpá ručne a pramenné záchytky s výdatnosťou
prameňa menšou ako 10 l/min. a prenosné nádoby.
Jednoduchými vodnými zariadeniami na odbery
povrchových vôd sú zariadenia na gravitačný odber povrchových
vôd alebo na ich čerpanie s možnosťou odberu
do 60 l/min. Jednoduchými zariadeniami na zachytávanie
povrchových vôd je zvod a zachytenie
povrchových vôd v nádržiach s obsahom vody do 5 m3,
záchytné priekopy, zvod a zachytenie vôd v nádržiach
z povrchového odtoku.
Pri všeobecnom užívaní vôd sa nesmie ohrozovať
ani zhoršiť ich kvalita alebo zdravotná bezchybnosť,
poškodzovať životné prostredie a prírodné dedičstvo,
zhoršovať odtokové pomery, poškodzovať brehy, vodné
stavby a zariadenia, zariadenia na chov rýb. Všeobecné
užívanie vôd nesmie slúžiť na podnikateľské účely.
Orgán štátnej vodnej správy môže všeobecné užívanie
vôd bez náhrady obmedziť, zmeniť alebo zakázať,
ak to vyžaduje ochrana zdravia a bezpečnosť osôb,
ochrana vodných stavieb a zariadení, ochrana rybárstva
a ochrana prírody a krajiny. Pôsobnosť orgánov na
ochranu zdravia podľa osobitného predpisu25) nie je
tým dotknutá.
§ 19
Používanie vôd na plavbu a na plavenie dreva
Používať vody na plavbu a na plavenie dreva
a odoberať ich v potrebnom množstve na prevádzku
plavidiel možno bez povolenia alebo súhlasu orgánu
štátnej vodnej správy.
Na povrchových vodách nachádzajúcich sa
v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, na vodných
nádržiach určených na hospodársky chov rýb
a na odkrytých podzemných vodách je zakázaná plavba
plavidiel so spaľovacími motormi. O výnimkách zo zákazu
plavby na odkrytých podzemných vodách na
športovú a rekreačnú činnosť rozhoduje v jednotlivých
prípadoch orgán štátnej vodnej správy po prerokovaní
so Štátnou plavebnou správou a správcom vodohospodársky
významných vodných tokov.
Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na plavidlá
a) správcu vodohospodársky významných vodných tokov,
polície, ozbrojených síl Slovenskej republiky,
hasičských jednotiek, Štátnej plavebnej správy, ak
sa používajú na služobné účely,
b) použité v spojitosti s údržbou vodných tokov, výstavbou,
opravami a s údržbou vodných stavieb a iných
stavieb nachádzajúcich sa vo vodách a na ich brehoch,
c) použité na meranie vo vodných tokoch,
d) použité na potrebné zabezpečenie zdravotnej služby
a záchrannej služby, ako aj pri príprave a výkone
ochrany pred povodňami a pri vykonávaní opatrení
pri mimoriadnom zhoršení kvality vôd a odstraňovaní
jeho škodlivých následkov.
Pri používaní vody na plavbu a na plavenie dreva
sa nesmie ohrozovať kvalita alebo zdravotná bezchybnosť
vôd, bezpečnosť osôb a stavieb, záujmy rekreácie
a narúšať prírodné prostredie. Zakazuje sa vypúšťať do
vôd iné odpadové vody ako splaškové odpadové vody
(odsek 5) a vhadzovať všetky druhy odpadov, ktoré
vznikajú na plavidlách, a zostatky prepravovaného nákladu
s výnimkou vybagrovaného materiálu z týchto
vôd.
Prevádzkovateľ plavidla môže vypúšťať splaškové
odpadové vody, len ak je plavidlo vybavené potrebným
zariadením na čistenie splaškových odpadových vôd
a je zabezpečená jeho riadna prevádzka.26) Čistiace zariadenie
musí mať účinnosť minimálne 90 % v ukazovateľoch
biochemická spotreba kyslíka za päť dní a nerozpustené
látky.
Ak pri prevádzke plavidla vznikajú splaškové odpadové
vody alebo iné druhy odpadových vôd, ktoré nemožno
do vôd vypúšťať, je jeho prevádzkovateľ povinný
vybaviť plavidlo zariadením na ich akumuláciu a zabrániť
ich únikom. Povinnosť vybaviť plavidlo zariadením
na akumuláciu a zabrániť ich únikom sa vzťahuje
aj na nebezpečné látky. Prevádzkovateľ plavidla musí
viesť evidenciu o množstve a likvidácii týchto vôd
a o nebezpečných látkach.
Zakazuje sa zásobovanie plavidiel pohonnými látkami
alebo prevádzkovými hmotami mimo prístavu, ak
ich objem v jednotlivých prípadoch je väčší ako 50 litrov,
s výnimkou, ak túto činnosť zabezpečujú obslužné
plavidlá.
Strana 3538 Zbierka zákonov č. 364/2004 Čiastka 153
24) § 8 zákona č. 17/1992 Zb.
25) § 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
26) § 23 ods. 1 zákona č. 338 /2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z.
www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne Forma, s.r.o.
© Forma, s.r.o.
Ak to vyžaduje ochrana zdravia a bezpečnosť
osôb, ochrana kvality vôd a vodných ekosystémov,
ochrana vodných stavieb a zariadení, môže orgán štátnej
vodnej správy upraviť, obmedziť, prípadne zakázať
používanie vôd na plavbu.
Pôsobnosť orgánu štátnej správy pre vnútrozemskú
plavbu podľa osobitného predpisu27) nie je tým
dotknutá.
§ 20
Používanie banských vôd
Na používanie banských vôd pre vlastnú potrebu
právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa
v banskej činnosti28) sa nevyžaduje povolenie ani súhlas
orgánu štátnej vodnej správy.
Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je
podnikateľom, nepotrebuje pri svojej banskej činnosti
banské vody na vlastnú prevádzku, je povinná umožniť
odber a iné používanie nepotrebného množstva banských
vôd tým, ktorým orgán štátnej vodnej správy vydal
povolenie na ich používanie.
Do banských vôd možno vypúšťať iné vody,29) ktoré
vznikli použitím banských vôd a ktoré obsahujú nerozpustné
látky pochádzajúce z vybagrovaného materiálu,
len po ich predchádzajúcej úprave, ktorou sa
dosiahne limitná hodnota znečistenia ustanovená vo
vykonávacom predpise30) (§ 81 ods. 1) pre priemyselné
odpadové vody z ťažby a spracovania kameniva.
§ 21
Povolenie na osobitné užívanie vôd
Povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak
nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20
a) pri povrchových vodách na
1. ich odber,
2. ich vzdúvanie a na iný spôsob akumulácie,
3. využívanie ich hydroenergetického potenciálu,
b) pri podzemných vodách na
1. ich odber,
2. ich akumuláciu,
3. ich čerpanie na účel znižovania ich hladiny,
4. umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou,
c) na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do
povrchových vôd alebo do podzemných vôd,
d) na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových
vôd alebo do podzemných vôd,
e) na využívanie povrchových vôd alebo podzemných
vôd na hospodársky chov rýb alebo na chov vodnej
hydiny, prípadne iných vodných živočíchov na účely
podnikania,
f) na čerpanie znečistených podzemných vôd na účely
zníženia ich znečistenia alebo zníženia znečistenia
horninového prostredia a na ich následné vypúšťanie
do týchto vôd, prípadne do povrchových vôd,
g) na čerpanie podzemných vôd a ich vypúšťanie do povrchových
vôd alebo do podzemných vôd pri hydrogeologickom
prieskume a pri zakladaní stavieb,
h) na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov vodnými
stavbami,
i) na iné osobitné užívanie povrchových vôd a podzemných
vôd.
Povolenie na osobitné užívanie vôd vydáva orgán
štátnej vodnej správy fyzickým osobám a právnickým
osobám. Orgán štátnej vodnej správy určí účel, rozsah,
čas povolenia na osobitné užívanie vôd, povinnosti
a podmienky, za ktorých sa vydáva, pričom v povolení
a) na odber povrchových vôd alebo podzemných vôd
určí ich množstvo, prípadne časový interval odberu,
a ak odber trvá dlhšie ako jeden rok, môže určiť aj
výšku ročného odberu,
b) na odber povrchových vôd a podzemných vôd
v množstve uvedenomv§6ods. 5 určí povinnosť merať
odoberané množstvo vôd, nevyužité množstvo
podzemných vôd v prameni a hladinu podzemnej
vody vodárenského zdroja,
c) na odber povrchových vôd určených na zásobovanie
pitnou vodou určí povinnosť pravidelne monitorovať
kvalitu týchto vôd,
d) na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd určí
miesto a spôsob ich vypúšťania, množstvo vypúšťaných
odpadových vôd a osobitných vôd a prípustné
hodnoty znečistenia podľa jednotlivých ukazovateľov
(ďalej len „prípustná hodnota znečistenia“) s výnimkou
vypúšťania odpadových vôd z odľahčovacích
objektov podľa § 36 ods. 9 a vypúšťania vôd do
toho istého hydrogeologického kolektora podľa § 37
ods. 6; pri vypúšťaní odpadových vôd v množstve
uvedenom v § 6 ods. 6 aj povinnosť sledovať kvalitatívne
a kvantitatívne hodnoty a oznamovať výsledky
tohto sledovania orgánu štátnej vodnej správy.
Povolenie na osobitné užívanie vôd nie je potrebné
na
a) odbery povrchových vôd a podzemných vôd pri zisťovaní
a hodnotení stavu týchto vôd,
b) vypúšťanie vyčistených splaškových odpadových
vôd z plavidiel,
c) jednorazový odber povrchových vôd alebo podzemných
vôd pri záchranných prácach, mimoriadnych
udalostiach, požiaroch a iných živelných pohromách,
d) cvičenie hasičských jednotiek, polície alebo ozbrojených
síl Slovenskej republiky; takéto užívanie vôd
pri cvičení treba vopred prerokovať s orgánom štátnej
vodnej správy a so Štátnou plavebnou správou,
a ak ide o vodný tok, oznámiť správcovi vodného
toku,
e) zásah hasičských jednotiek, polície alebo ozbrojených
síl Slovenskej republiky a na zásah ozbrojeČiastka
153 Zbierka zákonov č. 364/2004 Strana 3539
27) Zákon č. 338/2000 Z. z. v znení zákona č. 580/2003 Z. z.
28) § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 44/1988 Zb.
29) § 40 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb.
30) Príloha č. 3 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 491/2002 Z. z.
www.zbierka.sk Za obsah týchto stránok zodpovedá výhradne Forma, s.r.o.
© Forma, s.r.o.
ných síl Slovenskej republiky v čase vojny a vojnového
stavu podľa osobitného predpisu. 31)
Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových
vôd možno vydať najviac na 10 rokov, a ak
odpadové vody obsahujú obzvlášť škodlivé látky, najviac
na štyri roky. Povolenie na vypúšťanie odpadových
vôd do podzemných vôd možno vydať na štyri roky, ak
tento zákon neustanovuje inak.
Orgán štátnej vodnej správy môže platnosť povolenia
predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky, za ktorých
bolo povolenie vydané.
Povolenie na odber povrchových vôd alebo podzemných
vôd a na využívanie hydroenergetického potenciálu
povrchových vôd a na využívanie energetického
potenciálu podzemných vôd nezaručuje odber
týchto vôd v povolenom množstve ani v potrebnej kvalite.
Orgán štátnej vodnej správy je viazaný pri povoľovaní
odberu
a) vôd z vodného toku prietokom vody vo vodnom toku,
ktorý ešte umožňuje všeobecné užívanie povrchových
vôd a zabezpečuje funkcie vodného toku a zachovanie
vodných ekosystémov v ňom (ďalej len „minimálny
zostatkový prietok“),
b) podzemných vôd hladinou podzemnej vody, ktorá
ešte umožňuje trvalo udržateľné využívanie vodných
zdrojov a riadnu funkciu vodných útvarov s nimi súvisiacich
(ďalej len „minimálna hladina podzemných
vôd“).
§ 22
Prechod práv a povinností vyplývajúcich
z povolenia na osobitné užívanie vôd a užívanie vôd
treťou osobou
Ak orgán štátnej vodnej správy neustanovuje
inak, práva a povinnosti vyplývajúce z povolenia na
osobitné užívanie vôd, ktoré boli vydané na účel spojený
s vlastníctvom

  Problémy so zdravím a vzťahmi.  
napísal(a):: Lucia Žitňanská
IP: 129.56.---.--- 
dátum: 24.01.2020 23:32:59

Dobrý deň, Lucia Žitňanská, takmer som prišiel o život, keď moja štvorročná milenka zostala s inou ženou. Každý deň som plakal a triezvy, až kým to nebolo také zlé, že som prišiel o pomoc na internet. A videl som svedectvo kúzelníka, ktorý pomáha dáme menom Denisa Saková, a povedal som, že to skúsim, tak kontaktujem ho za pomoc a vrhá na mňa milostné kúzlo, ktoré používam pri získavaní mojej lásky späť a teraz som šťastná žena. Za to, čo si pre mňa urobil, neprestanem zdieľať tvoje dobré meno ľuďom tam za dobrú prácu, ktorú si pre mňa urobil. Dúfam, že Boh vám žehná, pretože mi pomáhate získať moju lásku späť. Je ideálne, keď som to publikoval v miestnych novinách pre Dr. Amiso v iných, aby som k nemu priviedol viac zákazníkov. , V prípade problémov so zdravím alebo vzťahom, tehotenstva alebo rakoviny, prípadov HIV alebo rozvodu vám vaša spoločnosť odmietne zaplatiť. V prípade akýchkoľvek problémov ho kontaktujte na herbalisthome01@gmail.com a on je jedinou odpoveďou na všetky vaše problémy.

  Problémy so zdravíma vzťahmi  
napísal(a):: polismen
IP: 88.212.---.--- 
dátum: 16.09.2020 13:53:35

Celkom dobrá životná skúsenosť, len trocha od témy v našej knihe návštev

  Realizujte svoje projekty  
napísal(a):: Celine
IP: 105.235.---.--- 
dátum: 06.04.2024 10:13:18

Reakcia na príspevok od "Lucia Žitňanská"Problémy so zdravím a vzťahmi.
Dobrý deň, Lucia Žitňanská, takmer som prišiel o život, keď moja štvorročná milenka zostala s inou ženou. Každý deň som plakal a triezvy, až kým to nebolo také zlé, že som prišiel o pomoc na internet. A videl som svedectvo kúzelníka, ktorý pomáha dáme menom Denisa Saková, a povedal som, že to skúsim, tak kontaktujem ho za pomoc a vrhá na mňa milostné kúzlo, ktoré používam pri získavaní mojej lásky späť a teraz som šťastná žena. Za to, čo si pre mňa urobil, neprestanem zdieľať tvoje dobré meno ľuďom tam za dobrú prácu, ktorú si pre mňa urobil. Dúfam, že Boh vám žehná, pretože mi pomáhate získať moju lásku späť. Je ideálne, keď som to publikoval v miestnych novinách pre Dr. Amiso v iných, aby som k nemu priviedol viac zákazníkov. , V prípade problémov so zdravím alebo vzťahom, tehotenstva alebo rakoviny, prípadov HIV alebo rozvodu vám vaša spoločnosť odmietne zaplatiť. V prípade akýchkoľvek problémov ho kontaktujte na herbalisthome01@gmail.com a on je jedinou odpoveďou na všetky vaše problémy.
Dobrý deň pán a pani
Medzinárodný menový fond (MMF) v spolupráci s Medzinárodnou službou nenávratného financovania so sadzbou 0 % ponúka nenávratnú finančnú pomoc akejkoľvek serióznej fyzickej alebo právnickej osobe s bydliskom kdekoľvek na svete. Ide v podstate o mechanizmus inšpirovaný susedským investičným nástrojom (NIF) a Medzinárodným menovým fondom (MMF), s ktorými sme partnerom a ktorého cieľom je spojiť nenávratnú pomoc vo výške 0 % z rozpočtu EÚ. Spoločným cieľom je povzbudzovať a podporovať ľudí vo finančných ťažkostiach a pomáhať pri realizácii projektov všeobecného záujmu, či už verejného (štát, miestne orgány) alebo súkromného (nadácie, združenia) Môžete využiť nenávratnú pomoc od 10 000 EUR vyššie na 100 000 000 €. Sme k dispozícii, aby sme vám pomohli bez problémov. Ak vám to vyhovuje, odpovedzte nám čo najskôr, aby sme boli obsluhovaní ako prví.
E-mail: celinemoirett@gmail.com

Vďaka


Nový príspevok
nick
 
predmet
 
email (neverejné)    
text
    
929+5jedna  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.

Kalendář weblight.cz TOPlist

Denný čas lovu rýb . . . . . Na kaprových vodách Január - Február od 07:00 do 17:00 hod. ................ Marec - Apríl od 05.00 do 21.00 hod. ........... Máj - Jún od 04.00 do 24.00 hod. ............... Júl - August - September - Október od 00.00 do 24.00 hod. ...................... November - December od 07.00 do 20.00 hod. . . .
Google